Charakteristika hydrogeologickej štruktúry a genéza minerálnych vôd Sobraneckých kúpeľov

     V zmysle všeobecne uznávanej klasifikácie hydrogeologických štruktúr minerálnych vôd O. Franka, sa označuje hydrogeologická štruktúra minerálnych vôd a zdrojov Sobraneckých kúpeľov ako polootvorenú, polozakrytú výverovú oblasť. Za infiltračnú oblasť minerálnych vôd sa považujú južné a juhozápadné svahy pohoria Vihorlat a Vihorlatského pralesa, ktorý bol zapísaný ako lokalita vo Svetovom prírodnom dedičstve UNESCO s viac ako 250 ročnými jedincami stromov v bukovom pralese. Geneticky je minerálna zložka vody spätá s neogénnymi sedminetami choňkovskej depresie. Voda z infiltračnej oblasti rozpúšťa evapority prítomné v karpatskom súvrství choňkovskej depresie, pretláča sa do porušených karbonátov ruskovsko-tibavskej hraste, kde sa akumuluje, čiastočne riedi vlastnými mezozoickými vodami, obohacuje juvenilným CO2 a po okrajových zlomoch hraste, ktoré prerážajú súvrstvie tufických pliocénnych hornín, minerálna voda vystupuje na povrch práve v oblasti Sobraneckých kúpeľov. Tu dochádza k sekundárnej modifikácii chemizmu obyčajnými kvartérnymi vodami. Výverová oblasť je na povrchu vymedzená výskytom minerálnej vody v kvartéri. Pod kvartérom ju tvorí už spomínaná tektonická línia, obmedzújúca zo severovýchodu eleváciu kryhy Sobraneckých kúpeľov ruskovsko-tibavskej hraste. 

Charakteristika existujúcich zdrojov minerálnej vody v Sobraneckých kúpeľoch

     Prirodzené pramene vyskytujúce sa v zachovaných literárnych údajoch a registroch minerálnych vôd uvádzajú len 4 prirodzené vývery, resp. pramene minerálnej vody. 

Hlavný prameň

  Je tiež označovaný ako Kúpeľný prameň, Kúpeľný bazén označovaný ako SO-1, ML-8, SK-1

     Prameň je zachytený a v minulosti bol využívaný na liečebné účely. Je situovaný cca 35 m od liečebného pavilónu. Upravený bol do tvaru z časti zakrytej šachty o rozmeroch 16,5x16,5, ktorá bola vyložená prírodným kameňom andezytom. Dno nie je upravené a je 2,5 – 4 m pod úrovňou terénu. Voda vo vývere je číra, silne zapáchajúca po sírovodíku, na povrchu prameňa sa vytvára sivobiely povlak vyzrážanej koloidálnej síry a sú tiež badateľné výrony plynu CO2. Kvalita minerálnej vody je mierne ovplyvňovaná úrovňou hladiny obyčajnej podzemnej a dažďovej vody v kvartérnych sedimentoch. Kóta maximálnej hladiny vody v prameni je 137,22 m.n.m. V historicky najdlhšie využívanom Hlavnom prameni dosahuje medián celkovej mineralizácie vody 7 957 mg. l ( max. hodnota 11 000 mg. l), teplota vody kolíše od studenej po vlažnú 6 do 18 C, obsah CO2 je max cca 700 mg.l, obsah H2S je cca 40 mg.l. Overená výdatnosť prameňa 0,28 litra za sekundu. 

Očný prameň

Je tiež označovaný ako SO-2, ML-9, SK-2

     Situovaný je vo východnej časti kúpeľného parku v blízkosti obce Horňa. Je zachytený betónovou skružou s priemerom 70 cm s tehlovou podmurovkou do hĺbky cca 1,2 m. Toho času je už prameň chránený, no v minulosti bol znečisťovaný a silne ovplyvnený povrchovou vodou. Hladina vody v prameni je v úrovni terénu. Hojne je využívaný návštevníkmi kúpeľov na výplach očí, čím lieči zápal. Výdatnosť prameňa je nemerateľná, odhaduje sa do 0,01 litra za sekundu. 

Horná Okenca

Je tiež označovaný ako Okenec, Jazierko I, SO-3, ML-10, SK-3

     Nachádza sa v blízkosti Očného prameňa. Tvorí ho jazierko o rozmeroch 17x8 m do hĺbky údajne až 8 m, z ktorého sa v minulosti ťažilo sírne bahno. Výver je toho času čiastočne zanesený splaveným materiálom. Výdatnosť z prameňa závisí na hladine kvartérnych podzemných vôd a na prítoku zrážkových vôd, pohybuje sa v rozmedzí 0,0 – 0,5 litra za sekundu. 

Dolná Okenca

Je tiež označovaný ako Jazierko II, Kúpeľný prameň, SO-4, ML-11-SK-5

     Je situovaný na východnom okraji kúpeľného parku pod prameňom Horná Okenca. Prameň je zachytený v betónovom odkrytom bazéne veľkosti 12,5x10 m a hĺbky cca 5 m. V severnej časti je dno bazénu prehĺbené do 6 m a v tomto mieste bol výver minerálnej vody doprevádzaný výronmi plynov. Vplyvom poveternostných činiteľov je bazén značne poškodený a zanesený. Povrchový odtok je nemerateľný. Teplota vody bola od 1 do 14 C. Počas prieskumného čerpania vody z tohto prameňa dochádzalo súčasne k poklesu hladiny vody v Očnom prameni a v Hornej Okenci. 

Hydromechanické zhodnotenie kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov minerálnej vody vo vrte TMS-2

     Voda z vrtu TMS-2, situovaného v blízkosti liečebného pavilónu, ktorý sa v súčasnosti nevyužíva, bol v minulosti využívaný ako zdroj liečivej vody pre balneologické účely, voda je stredne až silne mineralizovaná ( medián 10,5163 g.l), slabo kyslá ( pH 6,4 ) s celkovou tvrdosťou 21,89 mmol. l, s priemernou teplotou vody 20,0 C. Vzhľad vzoriek vody počas sledovaného obdobia bol číry, bezfarebný a bez sedimentu. Voda z vrtu vykazuje výrazný nátrium-chloridový typ ( S1 – 73,90 mval%). Prítomnosť síranovej zložky je nízka (0,4891 g.l) a zastúpenie druhej salinity (S2 – 12,6) je približne rovnako veľké s druhou alkalitou (A2 – 13,51).

     Čo sa týka zastúpenia alkalických prvkov ( sodíka, draslíka), prvkov alkalických zemín s výnimkou stroncia, sú vo vode z vrtu TMS-2 v menšom zastúpení v porovnaní s vodou vo vrte TMS-1. V prípade aniónov, chloridov a síranov sa ich hodnoty výskytu pohybujú obdobne. Prítomnosť dusičnanov a dusitanov v prameni nebola preukázaná. Obsah mangánu a celkového železa je nízky. Z celkového hodnotenia mikroprvkov vyplýva, že vyšších hodnôt ( vyššiu ako je normou pre pitné vody povolená hodnota), dosahuje iba obsah kadmia.

     Z režimových meraní vyplynulo, že po odtečení statických zásob vody a navodení ustáleného prítoku do vrtu, prvá salinita S1, A1, celková mineralizácia vykazovali stabilné hodnoty. Pri poklese výdatnosti sa mierne zvýšila prvá salinita. Uvedená zmena výdatnosti ovplyvnila všetky sledované veličiny. Samostatná prelivová skúška na vrte TMS-2 naznačuje mierne stúpnutie prvej salinity (S1) na jednej strane a pokles síranovej zložky (S2) na strane druhej počas sledovaného obdobia. Celková mineralizácia neprejavovala žiadne zásadné zmeny. Uvedené zmeny súvisia s rozdielnou rozpustnosťou solí. Priemerná hodnota kysličníka uhličitého, stanovená pomocou Haertlovho prístroja, cca 837 mg.l radí vodu medzi stredne uhličité. Podľa separačného testu, množstvo CO2 uvoľneného v separátore 74,362 Nml.l predstavuje cca 147 mg.l. Množstvo plynu za separátorom v prepočte na nezavzdušnenú vzorku predstavuje cca 391,635 Nml. L, t.j. 773,9 mg.l CO2, teda celkový CO2 vo vode za ložiskových podmienok je cca 920,9 mg.l CO2. Obsah sírovodíka stanovený v laboratóriu je 49,01 mg.l, pričom stanovené priamo na lokalite dosahuje rozpätie 90-120 mg-l, čo radí vodu medzi silne sírovodíkové. Z vypočítanej hodnoty tlaku nasýtenia vyplýva, že bod evázie sa nachádza cca 21 m pod úrovňou okamžitej hladiny vody. Voda z vrtu TMS-2 je na základe mikrobiologického rozboru hygienicky nezávadná. Namerané rádiochemické parametre zodpovedajú rádovo hodnotám v podzemných vodách Slovenska.